Na Orave dobre, na Orave zdravo

28.2.2017
... spieva sa v slovenskej ľudovej piesni. V tých dvoch stručných prívlastkoch však zďaleka nie je skryté celé bohatstvo tohto kraja. Nás počas návštevy Oravy napadli charakteristiky ako: malebne, hornato, srdečne, chladno, čisto, nenarušene. <br /> Keď sme sa sem začiatkom mája vybrali na cyklotúru, väčšina známych nad nami krútila hlavou: "Na bicykloch? Lyže by ste si mali zobrať!" Vedeli, čo vravia, i keď v našom prípade, našťastie, nemali pravdu.

Orava vypĺňajúca severozápadný kút Slovenska patrí medzi jeho najchladnejšie a najvlhšie oblasti. Lyžiarska sezóna za sebou sotva zabuchla dvere, keď sme osedlali naše dvojkolesové tátoše a vybrali sa brázdiť končiny tohto čarovného regiónu. A on, napriek svojej povestnej nehostinnosti a nevyspytateľnosti počasia, sa nad nami zľutoval. Dostali sme príležitosť na spoznanie Oravy prebúdzajúcej sa z dlhej zimy do zelenej jari.
Orava je kraj krásny, na život miestami až príliš drsný, no čo sa týka prírody – jedinečný. V minulosti patrila Orava k najzaostalejším a najchudobnejším regiónom s nízkym priemyselným potenciálom a vysokým vysťahovalectvom. Vďaka tomu sa tu zachovalo nenarušené prírodné bohatstvo a množstvo pôvodných objektov ľudovej architektúry. Na severe Oravu ohraničujú Oravské Beskydy, ktoré sú zároveň hranicou s Poľskom. Na východe sa stretá so Západnými Tatrami – Roháčmi, na juhu s Chočskými vrchmi a na západe s Malou Fatrou. Os územia tvorí rieka Orava, známa ako jedna z najčistejších riek Slovenska. Na jej hornom konci je vybudovaná vodná nádrž – Oravská priehrada.

Cykloturistika
Na Orave sú vytýčené trasy miestne aj trasy prechádzajúce viacerými regiónmi. Pre kondične dobre pripravených cyklistov sú tiež zaujímavé cesty pre horské bicykle v Oravskej Magure a Skorušinských vrchoch.
Najznámejšími medziregionálnymi cyklomagistrálami sú Kysucko-oravská a Oravsko-liptovská. Kratšie lokálne trasy vedú Roháčskou dolinou, z Párnice do Terchovej alebo na Kubínsku hoľu. Našou voľbou sa stala oravská časť Oravsko-liptovskej cyklomagistrály a cesta do Roháčskej doliny.

Orlí hrad
Srdcom Oravy je mesto Dolný Kubín. Pricestovať doň autom znamená napojiť sa na ťah pretínajúci Slovensko od západu na východ (Žilina – Martin – Liptovský Mikuláš až Poprad). Z neho možno na Kubín odbočiť v Kraľovanoch i Ružomberku. Druhou alternatívou je cesta vlakom, ktorú sme využili i my. Cez Trenčín, Žilinu a Vrútky sme sa odviezli do Kraľovian. Tu sa dá presadnúť na miestny osobný vlak domorodcami zvaný “spotený plech” (zrejme kvôli prevýšeniam, ktoré prekonáva). Pred “spoteným plechom” uprednostňujeme “spotené tričko” a cca 15 km z Kraľovian do Dolného Kubína si vyšľapeme.
Cesta sa kľukatí proti prúdu rieky Oravy a vnára sa hlbšie a hlbšie do zelenej krajiny. Za Dolným Kubínom pokračujeme na Oravský Podzámok. Na Hradnom brale sa týči sídlo Oravský zámok. Ako orlie hniezdo balansuje na strmej skale a odoláva zemskej príťažlivosti už celé stáročia. Priamo pod zámkom odbočujeme doľava a nasledujúcich 6 km do Hruštína ochutnávame prvé vážnejšie kopce.

Čierno-biela priehrada
Stupák na Hruštín nás príjemne zahreje. Zo sedla sa spustíme dolu do dediny a smerujeme k Oravskej priehrade. Tesne pred ňou začína Oravsko-liptovská cyklomagistrála. Celou cestou sa kocháme výhľadom na zasnežené svahy Oravskej Magury. Nechce sa veriť, že tu dolu je jar a len pár kilometrov ešte všetko prikrýva snehová perina. Priehradu chladnými vodami napájajú toky Čiernej a Bielej Oravy. Zberajú svoje prítoky z okolitých vrchovín. Časté a silné povodne na riekach Orava a Váh si vyžadovali zachytiť prívaly vôd už v 18. storočí, no k stavbe sa dostalo až v r. 1941.
Slanický ostrov s kostolom a cintorínom je posledné, čo sa zachovalo z dediny Slanica – jednej z piatich dedín, ktoré padli za obeť stavbe priehrady. V lete nádrž láka predovšetkým milovníkov vodných športov ako windsurfing, jachting, člnkovanie, plávanie ale i rybolov. Na nič z toho chuť nemáme, zato na využitie cyklotrasy po brehu áno. Presúvame sa južnou časťou vodnej plochy k jej východnému okraju. Čaká nás ďalší kopec – prejazd cez vrch Havranová a vytúžený zjazd do Trstenej. Po odbočení na Liesek máme pred sebou ďalšiu vážnu métu – Oravice. Ponúkajú atrakciu v týchto končinách dosť zriedkavú: zaručenú horúčavu.

Vriace Oravice
Dedinka Oravice, v ktorej na prvý pohľad naozaj “medveď poštu roznáša”, má jedinečný poklad: termálny prameň, ktorého teplota dosahuje až 54 ˚C. Pre všetkých uzimených sú k dispozícii dva bazény: jeden s chladnejšou (no stále veľmi teplou) a druhý s labužnícky horúcou vodou. Najlepšie, čo môžete urobiť v zime, je čľupnúť do kúpeľa, poriadne sa prehriať a potom sa vyváľať v snehu. Alebo prísť v zimný večer, ponoriť sa po krk do bazénu a pozorovať paru stúpajúcu z vody. Primŕza na mihalniciach, vlasoch a človeku je pritom na rozpustenie sa dobre. Oravické kúpalisko je zážitkom v ktoromkoľvek ročnom období, zvlášť na regeneráciu zrelých cyklistov. Z Oravíc vedie krásna cesta cez voňajúci les. Stúpania klesania si vďaka pôvabnej prírode ani neuvedomujeme.
Prvý deň ukončíme po 90 km v centre turistického ruchu Oravy, v Zuberci. Takmer každá chalupa poskytuje možnosť ubytovania na priváte. Je tu i mnoho penziónov, chát, o nocľah naozaj nie je núdza.

Roháčskou dolinou
Ráno vyrážame s cieľom zdolať náročnú cyklotrasu cez Roháčsku dolinu. Akoby tunelom cez ihličnatý les sa dostávame do absolútnej náruče Západných Tatier. Pár km za Zubercom sa nachádza poľana Brestová s jaskyňou a skanzen oravskej dediny. Improvizovaná dedina má všetko, čo má mať: drevenice, potok, krčmu, kostol, stajne, senníky… Už sa len nasťahovať. Po ďalších vyčerpávajúcich kilometroch prechádzame bránou Roháčskej doliny – lyžiarskym strediskom Zverovka. Pred nami sa otvárajú majestátne obrazy Západných Tatier. Cyklistom by malo stačiť kochať sa, no pri pohľade na turistov kráčajúcich k Roháčskym plesám či na niektorú z hrebeňoviek, sa nás zmocní závisť. Nemať za sebou bláznivé prevýšenie a pred sebou dlhú cestu späť, určite si nejakú dvojtisícovku poddáme. Pre tentokrát nám musí stačiť len krátky výstup k vodopádu.
Rýchly zjazd späť je satisfakciou za nekonečné šľapanie nahor. V Zuberci opúšťame značku cyklomagistrály, ktorá sa odkláňa smerom na juh k Liptovskej Mare. Fičíme popri Studenom potoku až do Podbiela. Cestou sa zastavíme na lúke pri ruinách kúrie, zlákaní jej fotogenickosťou i tajomnosťou. Neodoláme ani prestávke v rezervácii ľudovej architektúry v Podbieli. Medzi mrňavými drevenicami čas zostal stáť. Chalúpky vyzerajú skromne, no istotne si zahrali v niektorom zo starších filmov. Pre obyvateľov oravských dedín býval vraj filmársky štáb takou prirodzenou súčasťou života ako hrabanie sena, či sekanie dreva. Nečudo, že mnohí režiséri uprednostnili originálnu stopu minulosti pred ateliérom. Niet nad autentickosť.
V Podbieli zahneme doľava a vraciame sa do Dolného Kubína.

Vtip a rada na záver
Príde turista v júli na dovolenku do Zuberca. Po pár dňoch neutíchajúceho dažďa chladu stráca trpezlivosť. Pri prechádzke dedinou sa pýta domorodého obyvateľa: “Hej dedo! Kedy tu príde leto?”. Dedko mu na to odpovedá: “Leto tu bolo minulý týždeň v sobotu, synak!”
Orava je drsná, chladná, daždivá, ale jedinečne krásna a hodna zatnutia zubov a šliapnutia do pedálov. Pokiaľ v základnej výbave cykloturistu nechýba vytrvalosť, odhodlanie a fyzická príprava, spoznávanie Oravy preň vôbec nemusí byť trápenie. Práve naopak – potešenie.

text: Sylvia Škerlancová
foto: autorka a Dušan Škerlanec

Menu