Stará Huta, náš východiskový bod, sa nachádza približne 12 km južne od hlavného cestného ťahu spájajúceho mesto Zvolen s Detvou a s Lučencom. Dostať sa sem je najjednoduchšie odbočkou na smer Veľký Krtíš v dedine Vígľaš. V Starej Hute pri ceste na Veľký Krtíš iste neprehliadnete dvoch slamených mega-panákov, ktorí pozývajú do kempingu na Gazdovskom dome. Okrem toho, že tu môžete bezpečne a lacno odparkovať seba, bicykle a auto, v prípade záujmu môžete i aktívne priložiť ruku k dielu pri chove domácich zvierat či zbere ovocia a zeleniny na gazdovstve. Hlavne si však nechajte dostatok energie na okruh dlhý približne 85 km, ktorý vám tu chceme predstaviť a odporúčať.
Rovín ako šafranu
Hneď pár metrov za kempingom treba odbočiť vľavo na úzku asfaltku vedúcu cez lúky a polia. Kľučkuje medzi početnými lazmi a osamotenými chalupami. Prvých pár kilometrov si vychutnáme malebné obrazy pohoria Poľana i fakt, že to je dnes prvý a posledný rovinatý úsek. Po ôsmich kilometroch, pred osadou Madačka cesta začína klesať a v rýchlejšom tempe sa spúšťame až do Nedelišťa. Tu treba poriadne zabrať. Odbočujeme vľavo na dedinu Ábelová. Pred nami je 3,5 km, ktoré preveria zdatnosť cyklistu striedavo 9 až 15% stúpaním. V Ábelovej sa nachádza pamätný dom, v ktorom 30 rokov žila a tvorila významná slovenská spisovateľka Božena Slančíková Timrava. Okrem toho za zmienku stojí i kostol z prvej polovice 19. storočia. Do najbližšej dediny Polichno je to približne 5 km, z ktorých prvý kilometer klesáme, nasledujúce 2,5 stúpame a záverečný úsek znova letíme dolu brehom. Po celý čas prechádzame otvorenou lazníckou krajinou s krásnymi výhľadmi. Úsek medzi Nedelišťom a Polichnom je súčasťou vyznačeného modrého cyklookruhu Okolo pohoria Ostrôžka. Na ňom sa nachádza jedna nečakaná a príjemná “trakcia” Urobme si k nej zachádzku.
Okolo Ostrôžky cez Prahu
Pokračovaním po modrej z Polichna smerom na Starú Halič si najskôr užijeme 6,5 km klesanie. Na jeho konci zrazu čelíme domnienke, že máme halucinácie. Smerovka “raha”navigujúca vpravo však neklame. Táto Praha nevíta stovežatou siluetou, hemžiacimi sa vozovkami, rušnými ulicami, námestiami a žiariacimi výkladmi. Jedinou vežou je kostolná zvonica, ulíc je tu dve a pol a svetielkovať môže akurát tak výklad miestnej predajne so zmiešaným tovarom (aj to len v čase vianočnom). Rozdiel, ktorý ocení každý cyklista, je neporovnateľný kľud, náruč prírody a hlavne to, že dostať sa sem znamená prekonať viac ako štvorkilometrové 9% stúpanie. Keď nám v tejto “raze”prestane byť “laze” spustíme sa dolu brehom späť na okruh a pri zdolávaní 7 až 12% kopca do Polichna sa pekne zapotíme. Darmo, návšteva Prahy nevyjde lacno ani na podpolianskych lazoch.
K Ružinej ako strely, od nej ako parné valce
Z Polichna nasleduje výdych bez šliapnutia do pedálov cez obec Tuhár do Divína. Tu nás čaká niekoľko pamätihodností. Najskôr dvojvežový kostol zo 17. storočia, potom opevnený kaštieľ a na záver si pešo vybehneme k zrúcanine Divínskeho hradu vypínajúceho sa nad dedinou. Je z neho krásny výhľad na Poľanu i na vodnú nádrž Ružiná. Kto by v peknom počasí odolal ovlaženiu sa v jej chladných vodách? Sily nabrané oddychom pri Ružinej sa zídu. Veď pred sebou máme vyšliapanie 7 km brehu, ktorým sme sa k priehrade „skotúľali“. A tu náročná časť dnešnej etapy zďaleka nekončí…
Kam sa až zatúlal Jánošík
Z Tuhára kopec pokračuje do Budinej vzdialenej 4 km. Za ňou sa dostávame na akúsi náhornú plošinu, ktorá poskytuje vyhliadky na stráne zvlnenej Ostrôžky. Pastviny sú posiate stádami oviec či hlúčikmi lazníckych chalúp. Pri osade Bukovinka sa vydávame smerom vľavo na Rakytno a konečne späť do Starej Huty. Cestu nám skríži prírodná jaskyňa, akási diera v skale, zvaná Jánošíkova izba. Pokiaľ by bol Jánošík taká chlapina, ako sa traduje, mohlo by mu byť v takejto “omnate” nepohodlne. Tak či tak je zaujímavé, že sa z Terchovej (vzdialenej vzdušnou čiarou cez 130 km) zatúlal až sem. Zdá sa, že svoju pracovnú náplň – bohatým brať a chudobným dávať – poňal veľmi precízne a rádius svojho pôsobenia natiahol do neuveriteľnej diaľky.
Cyklistom sa núka oddych v útulnejšej izbe od tej Jánošíkovej – na neďalekom salaši so slovenskými špecialitami a chladenými nápojmi.
Nezvyčajné stretnutie
V záverečnom úseku pred Starou Hutou sme pri našom cykloputovaní zažili nezvyčajné stretnutie. Osídlenie Podpoľania a premávka na cestách sú skutočne riedke. Medzi jednotlivými lazmi sú aj niekoľkokilometrové rozostupy. Preto nás veľmi prekvapilo, keď sme po okraji cesty asi 2 km od najbližšej usadlosti zbadali kráčať drobnú postavu odetú v čiernom: ženička vo veku okolo osemdesiat rokov v širokej sukni, s krokom rezkým ako mladica. Pristavili sme sa pri nej a spýtali, kam sa vybrala. Vraj na večernú omšu do Starej Huty. Mimochodom, do Starej Huty jej ostávali ešte minimálne 3 km, a vôbec nie po rovinke. Boli sme zvedaví, či si na takú diaľku vo svojom veku trúfa a či v pohode zvládne i návrat späť. Veď to bola slušná 10 km dlhá prechádzka… Teta s úsmevom odpovedala, že je za celý život zvyknutá. Je pekné počasie, nohy jej zatiaľ slúžia a možno sa cestou pritrafí súcitný motorista, ktorý ju odvezie. Keď pôjde domov, bude už tma, ale ona sa nebojí. Veď predsa nejde do Starej Huty prvýkrát. Obdivne sme pokývali hlavou a pri tom ľutovali, že jej nevieme pomôcť. Bicykle majú veľa výhod, no ako odvoz pre stopárov vhodné práve nie sú. Pozdravili sme sa, popriali tete veľa dobrodincov na cestách a po celodennom výlete sa vrátili do kempingu.
Zrazu nám náš výkon až taký veľkolepý nepripadal. Predstavili sme si, akú kondičku a vôľu musia mať obyvatelia zvyknutí prekonávať vo vrchárskom teréne veľké vzdialenosti a iné prekážky. Pred ich vytrvalosťou a schopnosťou žiť v týchto podmienkach nám ostalo len hlboko sa skloniť
Podpoľanie nás naučilo za tých pár dní veľa. Nielen o čarovnej slovenskej krajine a našej cyklistickej výdrži, ale i o hodnotách a charaktere tunajších domorodcov. Keď sa na Podpoľanie vyberiete, nenechajte si ujsť autentický zážitok zo stretnutia a rozhovorov s nimi.
text: Sylvia Škerlancová
foto: autorka, Dušan Škerlanec