pod Tatrami: Sihlianske (cyklo)turistické menu

28.2.2017

Sihla sa nachádza v oblasti Slovenské Rudohorie, vo Veporských vrchoch a časti Sihlianska planina. Dalo by sa povedať, že leží na polceste medzi Podpoľaním a Horehroním, pri komunikácii spájajúcej Brezno s Hriňovou. Štartovacím boxom nášho putovania je Hriňová. Nájdete ju približne 12 km severovýchodne od Detvy. Detva je najjednoduchšie dostupná autom, keďže je priamo pri južnom cestnom ťahu medzi Bratislavou a Košicami. Trasu medzi Detvou a Hriňovou odporúčame prejsť na bicykli (vedú tadiaľ hneď dve cyklotrasy) a vychutnať si pohľad na povestné hriňovské lazy, švíky polí roztrúsené po kopcoch, úzke cestičky vlniace sa podpolianskou krajinou a krásne zdobené drevené kríže. Pripravte sa, že cyklistika to tu nebude med lízať, ale odmena za námahu bude sladšia ako ten najsladší med.

Rudohorská cyklomagistrála
Z Hriňovej sa vydávame po značke Rudohorskej cyklomagistrály. Čaká nás členitá jazda malebným lazníckym krajom s hojnosťou prvkov ľudovej architektúry. Úsek cesty z Hriňovej do Detvianskej Huty je poriadna zaberačka. Na 5,5km serpentín prekonáme prevýšenie viac ako 330m. V niektorých miestach sa popasujeme až so 14% stúpaním. Za Detvianskou Hutou nasleduje kratučké vydýchnutie po rovine, no po ňom sa cesta znova neúprosne dvíha. Po 2,5km sme konečne v sedle Prašivá (968 m n. m.), v najvyššom bode Rudohorskej magistrály. V nohách máme zatiaľ len 15 km, no výškových metrov už 480. Odmenu vo forme zjazdu si príliš neužijeme, pretože kúsok za sedlom v osade Polianky odbočujeme z cyklomagistrály vľavo a znova nás neminie parádny výstup.

Bez horského bicykla to nepôjde
Žltá trasa z Polianok do Lomu nad Rimavicou je určená pre horské bicykle. Slúži vlastne ako náhradná spojka pre cyklistov na Okruhu okolo Poľany smerujúcich do Lomu nad Rimavicou. V mesiacoch apríl – máj a október – december je klasický okruh uzavretý pre vnadisko medveďa. Fučíme smrekovou horou po lesnej ceste vyššie a vyššie. Panoramatický výhľad na masív pohorí Veporské, Stolické vrchy, Nízke Tatry a Muránsku planinu je dostatočným ospravedlnením za všetku absolvovanú námahu. Nasledujúci zjazd je ako čerešnička na šľahačke. Do dedinky Lom nad Rimavicou (vo výške 1 015 m n. m.) klesáme po lesnej ceste. V Lome nad Rimavicou sa napojíme na klasickú asfaltku a Vrchársku cyklomagistrálu, ktorá pokračuje cez Sihlu, Kamenistú dolinu a končí v Čiernom Balogu. Jej prvá polovica je ako stvorená pre relaxačnú cyklistiku. Pravdupovediac, po podanom výkone si na iný druh cyklistiky ani netrúfame.

Rodinná idylka na Vrchárskej cyklomagistrále
Vedenie Vrchárskej cyklomagistrály sprístupní cyklistom jedinečnú zrubovú architektúru (Lom nad Rimavicou, Drábsko, Sihla), prírodné pozoruhodnosti ako Meandre Kamenistého potoka, Kamenistú dolinu a v prípade dobrej viditeľnosti i nádherné výhľady na Vysoké Tatry (v horehronskej časti). Táto trasa je jednou z najpríjemnejších v celom regióne. Zvlášť úsek od Sihly popri Kamenistom potoku rovnomennou dolinou pozýva na rodinný cyklovýlet. Asfaltová cesta je pokojná, úplne bez áut a ticho na nej je prerušované len žblnkotom potoka a šumom korún smrekov. Dolina je dlhá 25 km a končí v obci Hronec pri Čiernom Hrone. My sme sa obrátili v polovičke cesty, nocovať totiž mienime v Sihle. Kľukaté meandre potoka sme si ale stihli vychutnať do sýtosti, keďže sa nachádzajú len niekoľko km za Sihlou. Našľapaných máme 50km, z toho viac než polovicu v kopcoch, je čas zosadnúť zo sedla a dobiť baterky na nejakom dobrom ranči.

Marekov dvor
Marekov dvor, v ktorom sa ubytujeme, možno nazvať agroturistickým rajom. Chovajú tu kone, kozy, kravu, psov, mačky, podávajú doma vyrobené mliečne výrobky a na tých pár chvíľ či dní, ktoré tu strávime, sa stávame homogénnou súčasťou života na ranči. Dôvodom, prečo sme sa rozhodli práve pre Marekov dvor, bola túžba vyskúšať si i iné sedlo ako bicyklové. Vyučujú tu totiž jazdu na koni. Predstava, že si budeme môcť zajazdiť po prekrásnych lúkách v sihlianskom okolí na niektorom z tátošov z Marekovo dvora, je viac než dobrou motiváciou. Keď k tomu prirátame priateľskosť všetkých domácich (vrátane zvieracích obyvateľov ranča), utvrdíme sa v presvedčení, že lepšie sme si vybrať nemohli. Nakoľko je Marekov dvor pomerne vychýrený, treba si na ňom zarezervovať ubytovanie a kurz jazdenia vopred (www.marekovdvor.sk).

Sihlianske voly a hucule
V Sihle sa s koňmi stretnete nielen na Marekovom dvore. V obci sa nachádza stádo huculských koní chovaných jedinečným spôsobom bez ustajnenia. Spôsob odchovu je čo najviac priblížený divokým predkom hucula. Na zelených stráňach a zakvitnutých lúkách možno pozorovať slobodne žijúce kone. Bol tu pre ne vytvorený akýsi 20 hektárový „hucul-disneyland“. Pred šiestimi rokmi vznikla v Sihle i ďalšia netradičná tradícia: preteky volských záprahov. Vždy v tretí augustový víkend sa pozbierajú furmani zo širokého okolia a zápolia, kto bude najrýchlejší. Chov volov a furmanstvo boli v minulosti nevyhnutnou súčasťou sklárskej výroby, ktorá tu fungovala až do 1. svetovej vojny. Zabezpečovalo sa ňou drevo pre sklársku fabriku. I keď tú už zatvorili, chov volov sa zachoval a z neho vznikla i myšlienka usporiadať preteky. Okrem samotnej súťaže tu prebiehajú vystúpenia folklórnych skupín, jarmok, škola plieskania bičom a večer furmanská diskotéka.

Okruh na Kysucu
Krajina naokolo Sihly je tvorená prevažne miernymi svahmi prechádzajúcimi do náhorných plošín. Je tu množstvo turistických chodníkov, ktoré lákajú i cyklistov na vychádzku do okolia. Horské bicykle sú však pre tieto vyhliadkové okruhy nevyhnutnosťou. Na jeden sa vyberieme. Nie je síce vyznačený, ale je naozaj krásny. Na ceste prechádzajúcej cez Sihlu (smer Čierny Balog) odbočíme vpravo na časť Sedmák a po nespevnenej ceste prechádzajúcej cez lúky sa vyškriabeme až na hrebeň kopca. Naskytne sa nám výhľad na Sihliansku planinu. Vysoká lúčna tráva sa zohýba vo vetre k zemi, akoby sa klaňala belasej oblohe. Po náhornej plošine prejdeme približne 3 km a dostaneme sa nad osadu Kysucu. Nespevnená cesta sa tu stáča doprava a pokračuje pomerne strmo nadol, takže treba ísť opatrne. Míňame hlúčik hospodárskych budov a rodinný dom, za ktorým odbočujeme opäť vpravo. Prechádzame cez lúku a na jej konci nájdeme ústie cesty križujúcej rázovitú dedinku Kysucu. Cestou klesáme úplne nadol do Doliny kde sa napojíme už na asfaltovú cestu spájajúcu Sihlu a Kokavu nad Rimavicou. Nasleduje prudšie stúpanie späť do Sihly. Na dvoch kilometroch sa striedajú úseky s 8 až 14% sklonom.

Novohradská cyklomagistrála
Zo Sihly späťna Hriňovú sa možno dostať po značke Novohradskej cyklomagistrály. Vedie z Lomu nad Rimavicou až do Lučenca na juhu stredného Slovenska. Dva kilometry v úvode sú síce do kopca, ale potom príde zjazd dlhý neuveriteľných 17km. To, čo sme si v prvý deň krvopotne vyšliapali, si teraz užijeme aj s úrokmi. Cesta je hladká, premávka nízka, výhľady prekrásne a sklon cesty okolo 7 %. Už si treba vybaviť len dobré počasie.

Sihlianske menu
Sihla je skvelým východiskovým bodom k mnohým turisticky zaujímavým cieľom. Neďaleko sa nachádza Čierny Balog so svojou Čiernohorskou železnicou, skanzen vo Vydrove, zopár km od Sihly je 400 rokov starý Dobročský prales s najvyššími jedľami v Európe (cez 50 m), na skok je to na Poľanu, do Brezna či do Kokavy nad Rimavicou. Kľudne by sa tu dalo pobudnúť aj týždeň a každý deň podniknúť inú cyklotúru.
Menu, ktoré Sihla ponúka svojim návštevníkom (a nemusia to byť výlučne cykloturisti), je viac než bohaté a pestré. Aj keď si z neho naložíte „drevorubačskú“ porciu, určite vám neuškodí. Z pokoja, malebnosti a rázovitosti, ktoré tu okúsite, vám iste zle nebude. Ani objedenie sa nimi nehrozí, skôr naopak. S jedlom zo sihlianskeho jedálnička rastie chuť na ďalšie a ďalšie vychutnávanie jeho špecialít.

 

text: Sylvia Škerlancová
foto: Marián Beszédeš, Natália Bohunická

Menu